únava

Ani nie tak fyzická ako psychická. Už nemám silu premýšľať či učiť sa. Po zajtrajšom dni snáď budem mať po skúškach a potom už len jeden zápočet, hľadať prácu, pracovať, doučovať až kým nezačne zas semester.
Keď sme pri tom hľadaní práce, tak tu i chvíľku ostaneme. Dnes som bol na pohovore v akadémii vied. Bolo to také príjmné porozprávanie sa s vedcami, ktorý už dlhé roky pracujú pre akadémiu a sú nadšený pre to, čo práve robia. Bolo úžasné počúvať o veciach modernej techniky, strojárstva, fyziky, matematiky programovania a aj o veciach života od ľudí, ktorí už niečo preskákali a majú úžasné skúsenosti. Verím, že budem mať to šťastie s nimi bližšie spolupracovať, a keď príde vhodná chvíľa ozvú sa mi a budú mať záujem o moju spoluprácu s nimi. Je pravda, že zo začiatku budem oveľa viac čerpať ako dávať, no verím, že sa to môže zmeniť a i na vedeckej práci budem môcť pomôcť a prospieť práci v oblasti odolnosti tenkých vrstiev.
No a okrem toho hodinového pohovoru som sa už vpodstate len a len učil....no teda ešte som doučoval jedného chlapca čo ho pravidelne doučujem matematiku. Som na sebe spoznal, že už mám dosť. Som po prvom vysvetlení už nemohol ďalej pokračovať a vymýšľať ako sa na to pozrieť z druhej strany a tak som asi päť vecí dal chudákovi študákovi zopakovať si to doma a že sa k tomu vrátime nabudúce...
zaspávam s vierou, že ďalší deň bude zas tak krásny ako tie pred ním....
zaspávam s myšlienkou na moju najdrahšiu a najšikovnejšiu....
zaspávam a myslím na to, že milujem....
milujem najlepšie dievča na svete....
túžim po tom aby každý mohol byť aspoň trochu tak šťastný ako som šťastný ja....
zatvárajú sa mi oči...
únava ma zmáha...
dobrú noc.