Škola definitívne začala a ja teda píšem. Píšem o tom čo som v nej zažil. A zisťujem, že to bola dobrá voľba, pretože ma to seriózne baví, aj keď chvíľami mám strach ako to budem zvládať počas skúškového. Ale nepredbiehajme. Poďme pekne rad radom.
Úplne prvá prednáška v pondelok ráno bola perfektná. Napriek tomu, že to bol prvý pondelok semestra, alebo možno práve preto, bola poslucháreň zaplnená takým rozumným spôsobom, že prednášajúci mohol mať pocit, že má komu prednášať. A tam som sedel i ja. Plný očakávania, ale i obáv, čo to bude za strašnosť. Veď predmet sa nazýva "Mechanika a molekulová fyzika". To by človek čakal suchopárne vymenovanie poučiek, či vzorcov, prípadne nezáživné ukážky elementárnych príkladov. Ale realita bola iná. Vyučujúci to zobral, skoro hravým dojmom. Vtip striedal vtip, jedna demonštrácia teórie druhú a tak podobne. Ani sme sa nenazdali a bolo po prednáške. A to bola prednáška trojhodinová, čo je na vysokej škole smrť študenta. Táto nebola. A tak som spolu so spolužiakmi úspešne vstúpil do nového týždňa s vysoko nasadenou latkou úrovne prednášok. Cvičenie z chémie popíšem výrazom nuda. Už x-krát zopakované pravidlá bezpečnosti práce, či požiarnej ochrany. Jediné šťastie bolo, že to netrvalo celé štyri plánované hodiny, ale skončili sme po dobrých dvoch hodinách. Aj to bolo na môj vkus viac než dosť. A tak sme dorazili k prvému večeru "podzimního" semestru. Ako inak to zakončiť ak nie spoločným posedením pri pivečku či kofole so spolužiakmi. A tak sa nás stretlo sedem z nášho oboru (ostatní štyria či piati sa zatiaľ s nami až toľko nebavia) zaliezli do peknej krčmičky a objednali si. Samozrejme neskončilo to tým a ukončili sme to z rôznych dôvodov niekedy okolo jedenástej. Tým hlavným u mňa bolo to, že nasledujúci deň mi škola začínala už o siedmej hodine rannej a tak som zvážil nutnosť spánku.
A prišiel deň druhý. Nazývame ho väčšinou utorok. Pre mňa to je deň školského maratónu. Ráno od siedmej až do večera do ôsmej prednášky spolu asi jedenásť hodín počúvania (s porozumením) a písania. Teda občas aj nejaké to slovíčko človek prehodí, ale netreba to preháňať, vyučujúci to nie vždy ocenia. Z rána trochu počítania s vektormi na cvičení z mechaniky a molekulovej fyziky, a potom presun v nepríjemnom sychravom počasí cez pol Brna na biológiu a vypočutie si prednášky v správnom monotónnom duchu. To by bolo tak dosť na človeka a začal mať chuť na obed. To sa ale nestalo, hneď na to naviazala angličtina a až po nej vytúžený pokrm. Od pol siedmej do druhej je dlhá doba len čo je pravda. Ešte som síce neumieral hladom, ale mal som k tomu celkom blízko.
Po dobrom obede sa dostavila únava. Veď ako ináč po obede je dobré si trochu zdriemnuť. Avšak nie na prednáške. A tak s vypätím všetkých síl som sa sústredil na prednášku zo "Zaujímavej fyziky". Vysvetlili sme si atmosferické zrkadlenie a ohyb lúča svetla. Keby to nebolo tak zaujímavé asi by som zaspal. A to sme už v poobedňajších hodinách. A o piatej začal už druhý tohto týždňový trojhodinový maratón. Matematika. Našťastie podaná veľmi dobre a vcelku pútavo. Takže spánok už neotravoval a chvíľku pred ôsmou som mohol vyraziť smer Česká, aby sme sa s kamarátmi išli pozrieť na jedno perspektívne bývanie, ktoré sa nám páčilo. Takže som nakoniec po pätnástich hodinách dorazil unavený, ale s pocitom toho, že tento deň mal zmysel, na privát kde som po chvíľke zaľahol a spal. A prišiel voľný deň. Teda skoro. Prekazila to prednáška zo všeobecnej a anorganickej chémie. Také to opakovanie na stredoškolskej úrovni. nič moc ale keďže to boli len dve hodiny bez problémov sme to zvládli. A tak prišiel večer. A píšem tento článok. Deň zďaleka nekončí a ešte ma čaká pár hodín bdenia. V dobrej spoločnosti mojich priateľov
Tak toto boli prvé tri dni môjho nového štúdia. No musím povedať, že celkový dojem je dobrý. Okrem biológie ma asi nič nenudilo a to je naozaj výborný pocit. Jediné, čo mi vadí, že tieto dni nemám pri sebe svoju princeznú. Nosím si ju v srdci, v mysli a všetko mi ju pripomína, ale nie je tu. Nemôžem ju objať a nemôžem sa na ňu usmiať. Ale to nebude trvať dlho. Ďalší týždeň už začne a prichytí nás ako sa držíme za ruky, randíme, bavíme sa a užívame si život v spoločnosti toho druhého. Teším sa, že už to nebude len škola, ale aj život mimo ňu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára