Život kresťana podľa ISO - Príručka kvality

Keby sa ma niekto ešte pred pár rokmi, možno dokonca i len pred pár mesiacmi, spýtal čo si myslím o myšlienke, života kresťana podľa ISO noriem tak asi by som sa naňho pozeral veľmi prekvapene a nič dobrého som si o tom ani nemyslel. Ale to som mal len veľmi malú predstavu o ISO normách. Pred nejakou dobou ma ale napadlo, že prečo nie. Nemusí to byť ani tak scestná myšlienka. A tak som sa odhodlal pozrieť na niektoré prvky systémov kvality hlavne podľa noriem ISO a ako by sa mohli aplikovať na kresťanský život. Ako prvú som si zobral príručku kvality (angl. Quality Manual). Nebudem to rozoberať úplne podrobne podľa ISO. Ale len niekoľko bodov, ktoré sa mi zdali ako zaujímavé pre túto aplikáciu, a o ktoré sa s Vami chcem podeliť (v ďalšom texte sa dopustím celkom dosť zovšeobecnení a tak prosím špecialistov na manažment kvality aby mi odpustili určité nepresnosti, vyplývajúce z tohoto zovšeobecnenia.):

• Predmet činnosti organizácie 
• Zodpovednosť vedenia - manažmentu
• Kontext spoločnosti
• Legislatívne a normatívne súvislosti
• Hodnotenie, zlepšovanie a PDCA
• Procesná mapa 

Najprv teda krátky úvod, čo v bežnom systéme kvality znamenajú jednotlivé body.

Predmet činnosti organizácie

Obvykle je odrazom oboru v ktorom firma pôsobí. Napríklad výroba predaj atď. Obvykle je predmet činnosti stabilný, nemení sa a v rastúcich firmách sa niekedy rozširuje. Zo samotného predmetu činnosti vychádzajú ciele kvality, vízia spoločnosti a politika kvality, ktoré túto problematiku doplňujú a konkretizujú. Spolu tak tvoria rámec čo a prečo firma robí.

Zodpovednosť vedenia - manažmentu

Vedenie spoločnosti v tejto časti deklaruje, že sa jedná o ich slobodné rozhodnutie vytvárať systém kvality, stoja za jeho myšlienkami a chcú aby pomohol fungovaniu firmy. Len tak mimochodom tento bod je v nemalom množstve firiem len formálny a skutočné činy vedenia neodpovedajú tomu, čomu sa touto zodpovednosťou zaväzujú. V takom prípade, je certifikát systému kvality len papierom pre zákazníka a činnosť firmy skôr komplikuje.

Kontext spoločnosti

Kontext spoločosti je len jednoduchý popis toho, kde je fima situovaná, kto sú jej zákazníci a kto sú ďalší stakeholderi. V podstate podbodom kontextu spoločnosti môže byť vymenovanie legislatívnych a normatívnych požiadaviek. Tie vyplývajú buď zo zákonnej povinnosti, alebo sú dobrovoľným záväzkom smerom k zákazníkom.

Hodnotenie, zlepšovanie a PDCA

Súčasťou systému kvality je vždy neustále zlepšovanie. Či už na základe chýb ktorých sa firma dopustí a následných náprav a nápravných opatrení, alevo v rámci preventívneho a cieleného zlepšovania. Ak Vás k tomu zaujíma viac skúste hľadať tzv. PDCA cyklus (plan, do, check, act). 

Procesná mapa

Procesná mapa je schémou, či grafom, ktorá naznačuje ako na seba nadväzujú jednotlivé činnosti (procesy) v spoločnosti. Delíme ich na:

- hlavné procesy - tvoria sled činností tvoriacich predmet činnosti organizácie.

- riadiace a pomocné procesy - tie zabezpečujú chod hlavných činností (procesov). Napr. vedenie, manažment rizík, manažment zmien)

A ako tieto prvky môžeme aplikovať na život kresťana? Je to môj návrh, neexistujú správne odpovede a každý sa môže vybrať inou cestou. Alebo vlastne vôbec nemusí. Na mládež do Litomyšlského Nového Kostela som si k tomu pripravil pracovný list, ktorý tu prikladám, keby som niekoho inšpiroval.

Zodpovednosť vedenia - manažmentu 

Tu som si dovolil upraviť nápis na Rozhodnutie. Bavíme sa teda o osobnej zodpovednosti každého a o slobodném rozhodnutí vykročiť do kresťanského života. Kresťanom sa človek nestáva automaticky, nenarodí sa ním. Je to rozhodnutie, potvrdené pokrstením v spoločenstve ďalších kresťanov. Žiaľ paralela zodpovednosti a rozhodnutia tu nekončí a aj u osobného vyznania sa niekedy stáva, že priznanie sa ku kresťanskému životu je v niektorých prípadoch takisto čisto formálneho rázu a nemá so zmenou vnútornou mnoho spoločného.

Kontext spoločnosti si upravím len trochu, pretože se jedná o kontext môj osobný a tak píšem o kontexte. Kde žijem s kým prichádzam do styku. Som súčasťou kresťanského spoločenstva, ale takisto firmy, kde pracujem, či triedy kde študujem, komunity kde žijem. Navyše som tento kontext rozdelil na prostredie a ľudí.

Legislatívne a normatívne súvislosti si mením na Bibliu a jedinú skutočnú autoritu, ktorou je Boh. Tu je to oveľa jednoduchšie ako pri firmách.  môžem písať o Božej autorite a autorite Božieho slova Biblie.

Aby som si mohol nakresliť Procesnú mapu života tak potrebujem hlavne vydefinovať Predmet činnosti, ktorý tvorí hlavný proces života. Ten sa takisto ako predmet činnosti firmy nemení a je stabilný po dlhú dobu. Na základe tohoto môžem vydefinovať Princípy, víziu či ciele, ktoré v tejto súvislosti mám. Hlavný proces si potom môžem doplniť o aktivity, činnosti a ďalšie veci, ktoré mi v jeho plnení pomáhajú. Za zmienku určite stoja a Vás napadnú mnohé ďalšie: modlitba, chvála, štúdium Biblie, spoločenstvo ostatných nielen kresťanov, pôst, dary Ducha Svätého.

V kontexte hodnotenia, zlepšovania a PDCA je nutné podotknúť, že takisto ako činnosti firmy tak ani náš život nie je dokonalý. Je dôležité priznať svoje zlyhania a hľadať cesty. A tu sa dostávam k upravenému nadpisu: pokánie. Když ale své hříchy vyznáváme, Bůh je věrný a spravedlivý – odpustí nám naše hříchy a očistí nás od každé nepravosti. 1. Jan 1,9.

od nápadu k liečbe

Narazil som na rôzne viac či menej nechápavé komentáre, či povzdychy, prečo nie sme sebestačný vo výrobe ochranných a zdravotníckych pomôcok. Zamyslel som sa a odpoveď je podľa mňa jasná: voľný trh a nižšia cena z Číny (či iných ázijkých zemí). Vďaka tomu čínsky výrobcovia takmer dokonale vytlačili z trhu tých európskych, a tí ktorí to ešte nevzdali si jednoduché produkty nechávajú vyrábať v Číne. S vyššou mierou automatizácie sme schopní sa cenám priblížiť. Ale to sa bavíme, len o priamych výrobných nákladoch. Samotná kategória zdravotníckych pomôcok je tak obsiahla, že to nejde vyčísliť presne bez zohľadnenia konkrétneho produktu, ale predsa som sa aspoň približne pokúsil popísať, čo musí absolvovať výrobca, či vynálezca, aby svoj nápad zrealizoval a mohol liečiť pacientov. Nie je to návod, skôr niečo ako zamyslenie. Myslím, že málokto by v mimokrízovom čase siahol na štít vytlačený na 3D tlačiarni, či filter vyrábaný v maloobjemových dávkach, práve pre ich príliš vysokú cenu. Čo všetko teda tú cenu tvorí?

Prvá vec je nápad. Samozrejme sú prípady, že niekto dostane len tak nápad a začne ho realizovať a hneď s tým prvým uspeje a rýchlo ho dokončí. Ale väčšinou to tak ľahko nejde. Do určitej fáze vývoja sa s rôznymi produktami výrobca dostane a projekt musí, po investovaní nemalej čiastky, ukončiť. Za väčšinou výborných nápadov sú teda mesiace či roky tvrdej práce v laboratóriu.

Nápad je nutné dopracovať do prototypu, prototyp otestovať a celý výzkum ktorý je s tým spojený potvrdiť rôznymi testami. Jasné keď sa budeme baviť o jednoduchej kópií niečoho, čo už na trhu je, tak nemusím nič moc vymýšľať a tieto kroky sú veľmi rýchle. Ale inak celý proces návrhu a vývoja trvá niekoľko rokov, čo je spojené s nákladmi kľudně i v stovkách tisíc eur.

Všetko toto pomôže, že výrobca bude môcť veriť, že má produkt, ktorý je použiteľný a má šancu na úspech. Ale vyhrané nemá. Nasleduje proces testov požadovaných normami a zákonmi pre túto oblasť. V podstate tri základné skupiny: 

• testy biokompatibility (koho by zaujímalo rieši ISO 10993-1)
• testy použiteľnosti (rieši EN 62366-1)
• klinické štúdie (rieši ISO 14155)

Tieto tri skupiny testov validujú (potvrdzujú) návrh produktu, časovo trvajú väčšinou viac ako dva roky a preinvestuje sa opäť niekoľko stoviek tisíc eur.

Povieme si výborne, máme produkt. To síce máme, ale celú dobu som neriešil výrobu. Ako sa to bude vyrábať? Pre začínajúceho výrobcu je väčšinou najvýhodnejšie si to nechať vyrobiť u niekoho kto to vie a dokáže efektívne aj v menšom objeme vyrobiť. Na výrobcovi potom zostanú už len validačné práce. Vo chvíli keď má produkt na trhu úspech má cenu stavať vlastnú výrobnú linku, v čistých priestoroch požadovanej kategórie a opäť sa bavíme o veľkej investícii minimále v stovkách tisíc eur. 

Ale aj keď vie kde a ako vyrobí produkt výrobca musí prejsť ešte certifikačným procesom. Proces implementácie systému kvality a certifikovania sa opäť natiahne na rok a viac a cena môže byť tentokrát "iba" v desiatkach tisíc eur. 

Výrobca konečne môže uviesť produkt na trh, ale k tomu ešte potrebuje presvedčiť ľudí a nemocnice aby produkt kupovali. A to sa práve dostávame naspäť k voľnému trhu, ázijskej konkurencii a umeniu ako vymenované náklady získať späť za predaj produktu v rozumnom časovom horizonte.

Kázať do izolácie

Dnes som mal možnosť skúsiť aké je to hovoriť pred prázdnymi stoličkami (no nie celkom, spolu s ďalšími čo sa podieľali na zorganizovaní bohoslužby a hlavne prenosu na internet nás bolo 7). Skúsenosť to bola neobvyklá a pre mňa nie úplne príjemná. Verím, že nepotrvá dlho a budeme môcť opäť modlitebne, kostoly a ďalšie miestnosti, kde sa pravidelne schádzame, zaplniť.

Tentokrát som mal tú česť sa zamýšľať pre Litomyšlské spoločenstvo nad úryvkom z Jeremiáša zo 14. kapitoly s podtitulom: Reakcia na Božie súdy podľa pripravených materiálov v rámci akcie 40 dní s Biblí. Text a celá kniha Jeremiášovho proroctva je podľa mňa aktuálna aj v tejto dobe, keď žijeme v izolácii, karanténe, či inom provizóriu.

Rád by som sa podelil o to čo boli podľa mňa 3 najzásadnejšie myšlienky celého kázania ale aj mojej pípravy a čo si ja odnesiem do ďalších dní:

• Pochybnosti o Bohu a našom kresťanskom živote sa objavia. Slovami Vladimíra Holana "...co je bez chvění není pevné." No tieto pochybnosti nás majú priviesť naspäť k Bohu, k pokániu a k túžbe po zmierení. 
• Nie je vždy rozumné pátrať prečo sa veci okolo nás dejú, ale dôležitejšie je hľadať ako osvedčíme našu vieru a v čom nám i tieto zložité situácie pomôžu. 
• Posledné je to, že aj keď žijeme v čase milosti príde nakoniec Boží súd a jediná cesta k záchrane je skrze Ježiša Krista. Vedomie posledného súdu nad neveriacimi je pre mňa určitým pripomenutím potreby šíriť ďalej Božie slovo, a teda potreby misie tam, kde ma Boh posiela. A aj keď sa môžeme cítiť neistí a slabí môžeme byť rovnako ako bol Jeremiáš nástrojom Božieho diela a spolu s ním prijmime vyslanie od Boha. Veď navyše oproti Jeremiášovi máme tú výhodu, že zatiaľ čo on niesol zlé správy, my nesieme dobré správy o záchrane a vyslobodení (Jr 1,7-8):

Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem,
a hlásaj všetko, čo ti rozkážem!
Neboj sa ich, lebo ja som s tebou,
aby som ťa vyslobodil
- znie výrok Hospodinov.

o boji

17.11. je deň boja za slobodu a demokraciu. Slobodu vybojovala generácia našich rodičov a prarodičov a ja mám to šťastie od svojich 2 rokov žiť v slobode (takže vlastne celý život). Inšpirovaný aj týmito udalosťami nedávnej histórie, som sa minulú nedeľu (27.10.), v rámci zhromaždenia spoločenstva CB v Svitavách, zamýšľal nad témou boja (nahrávka tu). My veriaci - proti komu, čomu máme a nemáme bojovať. Z toho čo som hovoril a nad čím som premýšľal je pre mňa najdôležitejší text, ktorý nás odkazuje na slová apoštola Pavla (epištola Efezským 6), že náš boj nie je proti krvi a telu (ľuďom), ale proti vládcom temného sveta (satan). A tak viem, že v našich každodenných zápasoch, protestoch proti vláde (bude veľký 16.11., ako iste vieme), či za zlepšenie klímy alebo za čokoľvek iné bojujeme, musíme nevyhnutne myslieť na ten duchovný boj, ktorý popísal ap. Pavel, ktorý musí zostať našou prioritou a do ktorého nás Boh vybavil. Je to každodenný boj nielen s pokušením. Boj, ktorý diabol vedie proti nám "partizánskym" spôsobom a snaží sa zničiť, čo ešte môže. Vojnu už vyhrať nemôže, ale škody môže napáchať viac než dosť.

Život

Krehká čaša z priezračného skla
Kotúľa sa po ceste.
Tŕpne pohľad môj, nevidím, nechcem.
Cesta zrazu končí, a čašu čaká pád.
Kam padne? Kde skončí?
Nedívam sa, nemôžem, nevládzem.
Čaša plná vody tam hore na začiatku.
Črepy plné sĺz nájdeme na konci.

Čo je teda život?
Tá krehká čaša snáď?
Tak jemný a krásny je tiež?
Áno je. Je sťa sklo. Sťa motýlie krídla
Začína, chvíľku len a hneď končí. Tá výhra?
Slzy či nádej má jeden vtedy mať?

Krásny ako slnko na obzore,
Divoký ako morské vlny,
Prirodzený a samozrejmý.
Áno i drsný ako horské počasie
Utrpenie i úsmev i to nám prinesie
Pozemský i večný,
končiaci aj nekonečný. 
jednoducho život.

Kto ho dá? 
Len Jeden!
Kto vezme?
Tiež Jeden!
A som rád, že môžem
Žiť s Ním až raz zomriem.

A čo viac? Nič, veď sám život naučí…
Čím bol, čím je a čím bude chcieť raz byť.

Nerozhodnosť, liberalizmus a tolerancia

Neviem presne, ktorý z týchto pojmov by sa hodil na to o čom chcem napísať krátky postreh.
Nedávno som čítal Bránu (časopis Cirkvi Bratskej v ČR). Bola tam jedna minianketka s dvoma respondetkami na otázku, či si myslia, že je správne aby ľudia chodili viac ako raz za týždeň do zhromaždenia (kostola). Obsah tých dvoch odpovedí nechcem rozoberať. Každý má právo na vlastný názor. A v jednej tej odpovedi bol názor povedaný. Druhá odpoveď bola vlastne bez odpovede. Bola to taká polemika, relativizovanie a nedozvedel som sa, čo si vlastne pani myslí.
To, že medzi ľuďmi je populárne nedávať odpovede na otázky a nevyjadriť nikdy svoj názor, sa stáva pravidlom. Keď je to medzi neveriacimi, tak to dokážem pochopiť. Im záleží, čo si o nich ľudia myslia a je to vlastne jediné vodítko, podľa ktorého sa môžu hodnotiť. No vadí mi, že veľa kresťanov v mojom okolí má podobný prístup. Veď prezentovať kresťanské názory by mohlo znieť netolerantne a konzervatívne a pre niektorých možno až odpudivo. Ja si však myslím, že je dôležité stáť za Pravdou. Za Pravdou o ktorej som presvedčený. Za Pravdou s veľkým P. Božia cesta pre náš život sa nedá relativizovať a preto nerelativizujme naše názory aby sme sa zapáčili ľuďom.
Nie vždy existuje viac správnych odpovedí. Stojme si za svojím, aby sme sa páčili Bohu. Takáto úprimnosť bude viesť k tomu, že aj ľudia nás budú lepšie vnímať.

atómová hystéria

Väčšina ľudí v mojom okolí vie, že  som zástancom jadrovej energetiky a odporcom všetkých možných "zelených" hystérií, ktoré vytvárajú organizácie typu greenpeace.
Teraz po zmetraseniach a tsunami v Japonsku sa zas všetci zelení ozývajú a najradšej by zavreli všetky jadrové elektrárne. Ale prečo? Čím viac škodia jadrové elektrárne oproti obrovským tepelným ale aj napríklad vodným elektrárňam? Vezmime si napríklad množstvo zaplavených dedín a to riziko keby praskla priehrada? Pravdepodobnosť havárie tohoto typu určite nie je menšia ako pravdepodobnosť jadrového výbuchu v bežnej elektrárni.
Tak prečo práve kvôli atómu je opäť vo svete tak zdvihnuté emócie.
Podľa mňa to nemá žiadny rozumný dôvod. Len iracionálny strach nie úplne správne informovaných ľudí. Neznámeho a toho čo nechápeme sa bojíme veľmi často a radi bojíme. A veľké prehriate reaktory z bublajúcou parou nebezpečným radioaktívnym materiálom, prísnymi bezpečnostnými predpismi a absolútnou mierou tajmostva, či obrovskými investovanými peniazmi. Všetko toto a množstvo ďalšieho vedie k vytvoreniu receptu na správny katastrofický, či sci-fi film. Možno aj práve pre to sa ľudia nesnažia ten princíp pochytiť. Nesnažia sa pochopiť čo je na jadrových reaktoroch nebezpečné a len tvrdia že sú nebezpečné a rádioaktivita je fuj-fuj.
Takže neberte nám jadrové reaktory sú výkonné a jedni z najbezpečnejších.
Ale aby som nebol len obhajcom nadhodím aj jeden maličký problém, ktorý tu je. Realita je taká, že radiácia, ktorá je všade okolo nás, takzvané pozadie, je takmer výlučne tvorené prírodnou radiáciou, ktorá pochádza zo zemskej kôry (napr. Radón) a ešte z väčšej časti z vesmírneho žiarenia. Takže ľudské radiačné znečistenie je zatiaľ veľmi veľmi nízke. Avšak sú dva typy účinkov žiarenia na človeka. Deterministické a stochastické. Tie deterministické majú určitú prahovú hodnotu znamenajú napríklad chorobu z ožiarenia a prípadne až smrť. Takéto dávky nadostali ešte ani pracovníci elektrárne Fukušima, kde sa radiácia chvíľami zvýšila na 1000 násobok bežných dávok. Takže v podstate okrem vážnych nehôd typu výbuchy a v prípadoch atómových púm nám tieto účinky takmer nehrozia. Reparačné mechanizmy v organizme dokážu nižšie dávky opraviť. No a potom sú tu účinky stochastické. O tých v podstate neexistujú priame dôkazy aká dávka ich spôsobí. Všeobecne sa, ale predpokladá, že štatisticky sa už môžu vyskytovať pri minimálnych dávkach takže hovoríme o bezprahovom modele. A čo to znamená v praxi? Že čisto teoreticky akákoľvek sebemenšia dávka žiarenia môže spôsobiť rakovinu, či dedičné genetické poruchy.
A prečo sa vám teda snažím povedať, že vlastne radiácia nie je nebezpečná? No pretože s výnimkou rôznych lekárskych vyšetrení sa človek nestretne s dávkami, ktoré by ovplyvnili ročnú dávku, ktorej sme vystavovaní.