Neviem presne, ktorý z týchto pojmov by sa hodil na to o čom chcem napísať krátky postreh.
Nedávno som čítal Bránu (časopis Cirkvi Bratskej v ČR). Bola tam jedna minianketka s dvoma respondetkami na otázku, či si myslia, že je správne aby ľudia chodili viac ako raz za týždeň do zhromaždenia (kostola). Obsah tých dvoch odpovedí nechcem rozoberať. Každý má právo na vlastný názor. A v jednej tej odpovedi bol názor povedaný. Druhá odpoveď bola vlastne bez odpovede. Bola to taká polemika, relativizovanie a nedozvedel som sa, čo si vlastne pani myslí.
To, že medzi ľuďmi je populárne nedávať odpovede na otázky a nevyjadriť nikdy svoj názor, sa stáva pravidlom. Keď je to medzi neveriacimi, tak to dokážem pochopiť. Im záleží, čo si o nich ľudia myslia a je to vlastne jediné vodítko, podľa ktorého sa môžu hodnotiť. No vadí mi, že veľa kresťanov v mojom okolí má podobný prístup. Veď prezentovať kresťanské názory by mohlo znieť netolerantne a konzervatívne a pre niektorých možno až odpudivo. Ja si však myslím, že je dôležité stáť za Pravdou. Za Pravdou o ktorej som presvedčený. Za Pravdou s veľkým P. Božia cesta pre náš život sa nedá relativizovať a preto nerelativizujme naše názory aby sme sa zapáčili ľuďom.
Nie vždy existuje viac správnych odpovedí. Stojme si za svojím, aby sme sa páčili Bohu. Takáto úprimnosť bude viesť k tomu, že aj ľudia nás budú lepšie vnímať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára