Väčšina ľudí v mojom okolí vie, že som zástancom jadrovej energetiky a odporcom všetkých možných "zelených" hystérií, ktoré vytvárajú organizácie typu greenpeace.
Teraz po zmetraseniach a tsunami v Japonsku sa zas všetci zelení ozývajú a najradšej by zavreli všetky jadrové elektrárne. Ale prečo? Čím viac škodia jadrové elektrárne oproti obrovským tepelným ale aj napríklad vodným elektrárňam? Vezmime si napríklad množstvo zaplavených dedín a to riziko keby praskla priehrada? Pravdepodobnosť havárie tohoto typu určite nie je menšia ako pravdepodobnosť jadrového výbuchu v bežnej elektrárni.
Tak prečo práve kvôli atómu je opäť vo svete tak zdvihnuté emócie.
Podľa mňa to nemá žiadny rozumný dôvod. Len iracionálny strach nie úplne správne informovaných ľudí. Neznámeho a toho čo nechápeme sa bojíme veľmi často a radi bojíme. A veľké prehriate reaktory z bublajúcou parou nebezpečným radioaktívnym materiálom, prísnymi bezpečnostnými predpismi a absolútnou mierou tajmostva, či obrovskými investovanými peniazmi. Všetko toto a množstvo ďalšieho vedie k vytvoreniu receptu na správny katastrofický, či sci-fi film. Možno aj práve pre to sa ľudia nesnažia ten princíp pochytiť. Nesnažia sa pochopiť čo je na jadrových reaktoroch nebezpečné a len tvrdia že sú nebezpečné a rádioaktivita je fuj-fuj.
Takže neberte nám jadrové reaktory sú výkonné a jedni z najbezpečnejších.
Ale aby som nebol len obhajcom nadhodím aj jeden maličký problém, ktorý tu je. Realita je taká, že radiácia, ktorá je všade okolo nás, takzvané pozadie, je takmer výlučne tvorené prírodnou radiáciou, ktorá pochádza zo zemskej kôry (napr. Radón) a ešte z väčšej časti z vesmírneho žiarenia. Takže ľudské radiačné znečistenie je zatiaľ veľmi veľmi nízke. Avšak sú dva typy účinkov žiarenia na človeka. Deterministické a stochastické. Tie deterministické majú určitú prahovú hodnotu znamenajú napríklad chorobu z ožiarenia a prípadne až smrť. Takéto dávky nadostali ešte ani pracovníci elektrárne Fukušima, kde sa radiácia chvíľami zvýšila na 1000 násobok bežných dávok. Takže v podstate okrem vážnych nehôd typu výbuchy a v prípadoch atómových púm nám tieto účinky takmer nehrozia. Reparačné mechanizmy v organizme dokážu nižšie dávky opraviť. No a potom sú tu účinky stochastické. O tých v podstate neexistujú priame dôkazy aká dávka ich spôsobí. Všeobecne sa, ale predpokladá, že štatisticky sa už môžu vyskytovať pri minimálnych dávkach takže hovoríme o bezprahovom modele. A čo to znamená v praxi? Že čisto teoreticky akákoľvek sebemenšia dávka žiarenia môže spôsobiť rakovinu, či dedičné genetické poruchy.
A prečo sa vám teda snažím povedať, že vlastne radiácia nie je nebezpečná? No pretože s výnimkou rôznych lekárskych vyšetrení sa človek nestretne s dávkami, ktoré by ovplyvnili ročnú dávku, ktorej sme vystavovaní.
