Čas

Čomu venujem svoj čas? 
Čomu by som ho mal venovať?

A naopak:

Čomu ho nevenujem? 
Čomu by som ho nemal venovať

Každý človek v súčasnosti stojí pred týmito otázkami. Niektorí s tým majú problém. Nevedia kam skôr skočiť a najradšej by boli aby deň mal aspoň 25 hodín plus ešte pár hodín na spánok. No vravím si že škoda že to tak nefunguje. Život by bol jednoduchší, keby sme si mohli dni nafúknuť na dostatočný počet hodín. Ale vráťme sa späť do reality. Deň má vždy len 24 hodín ani viac a, našťastie, ani menej a aj vďaka tomu je čas ktorý máme jednou z najvzácnejších vecí, ktorými máme to šťastie na našej ceste životom disponovať.

Čomu som teda ochotný túto vzácnu komoditu venovať. No sú tu niektoré nevyhnutné činnosti ako spánok, či práca, ktoré sa moc nedajú obmedziť a aj keď len v rozumnej miere aj tak zaberú väčšinu môjho času. No a čo s tou tretinou, prípadne trochu viac alebo menej času dňa, to už je otázkou priorit. Tento takpovediac voľný čas delím medzi rôzne aktivity. Na začiatok spomeniem čas, ktorý venujem mojej manželke, potom v ďalšej nezanedbateľnej časti je to čítanie rôznych správ a článkov na internete (do toho započítam i facebook a občasné napísanie krátkeho článočku na tento blog. No a z toho mála času čo zvýši sa snažím venovať nejaký čas škole, čítaniu, hraniu na husle, poslednou dobou aj čisteniu zubov a ďalším viac či menej príjemným aktivitám. Musím povedať že viac menej som s mojim trávením času spokojný. Teda až na jednu vec...
A čo teda ešte v tomto zozname chýba? No je to asi tá najdôležitejšia vec na ktorú si žiaľ často nachádzam len príliš málo času a neustále sa to snažím meniť a nejde mi to zlepšiť aby som bol spokojný. Je to kvalitný čas s Bohom. Je to síce začarovaný kruh, ale keď sa budem dostatočne snažiť verím, že Boh sa k tomu prizná a toho času si dokážem vždy nájsť dostatok.

písať....pre radosť

Píšem. No nie až toľko. Veď ešte len načínam druhú 50-ku článkov na tomto blogu vrátane tých, ktoré som prebral z toho môjho predošlého. A ešte píšem. Len tak pre radosť.

Dnes sme oslávili s mojou najdrahšou 4-mesačné "výročie" od našej svatby. Bolo to super a veľmi sme si to užili. Pri tejto príležitosti sme si chceli dať dobrú večeru v niektorej reštaurácii. V Brne je množstvo reštaurácii a ja nikdy neviem ktorú vybrať. Veď kto sa v tom má vyznať? Kde by to bolo príjemné posedenie za primeranú cenu s dobrou obsluhou a samozrejme chutným jedlom? Vzhľadom na rôznorodé správy na internete je vlastne úplne jedno kam sa vyberiete. Každému sa páči niečo iné a tak nakoniec vždy listujem nejakým zoznamom reštaurácii a na základe menu (ktoré by znelo lákavo nielen mne ale aj mojej krajšej a nežnejšej polovičke) a v nie menej dôležitom rade aj podľa fotiek interiéru, ktoré samozrejme niekedy klamú sa snažím niečo vybrať. Dnes sme zvolili reštauráciu Skanzeen. Je to jedna z dvoch reštaurácii, o ktorých viem, v ktorých jedálnych lístkoch sa daju nájsť tradičné Slovenské jedlá. (Tou druhou je Koliba kúsok od ekonomickej fakulty MU). Tentokrát musím povedať, že som bol s našim výberom veľmi spokojný. Chutilo, príjemná atmosféra, a dokonca nevadila ani trochu pomalšia obsluha. Stálo to za to. Niekedy určite zopakujeme toto miesto a uľahčíme si hľadanie.

No asi toľko o našom "výročí". Len tak pre zaujímavosť hádajte ako sme dlho spolu (od začiatku chodenia) s mojou milovanou? Nebudem Vás moc trápiť prekrásnych 33 mesiacov. Málo? Alebo dosť? To je jedno. Zažili sme už veľa krásneho, no zároveň to rýchlo utieklo. Verím, že budem môcť za pár rokov pripísať, za tie dve, ešte jednu trojku šťastných mesiacov a tešiť sa ešte na mnoho ďalších.

Čo bude nabudúce? Neviem. Kedy to bude? Už vôbec neviem. A prečo budem písať? Len tak pre radosť. Moju a snáď i niekoho kto si to prečíta.