Vytrvalosť

Minulú sobotu som sa bol korčuľovať. Vybral som sa tentokrát na klzisko ukrýté pri tenisových kurtoch v Žabovřeskách kúsok od rieky Svratky. Možno preto, že som tam bol v sobotu poobede a možno aj pre špecifické umistnenie a klientelu daného športoviska som tam bol obklopený hlavne rodinami s viac či menej malými ďeťmi. Za ten čas, čo som tam bol sa tam detí vystriedalo neúrekom. Väčšinou to neboli najlepší korčuliari akých som videl, ale začiatky sme mali všetci podobné. No a spolu s týmito začiatkami sú neodmysliteľne spojené väčšie i menšie pády. Každé z tých detí na tie pády reagoval inak. Niektorým sa pri každom páde tlačili slzy do očí a niektoré to zvládali viac či menej statočne.

Zaujalo ma tam jedno dievčatko. Vekom asi 5 či 6 rokov. V prvom momente si človek všimol ružové nohavice. Teda aspoň na začiatku. Po nie až tak dlhej dobe tieto nohavice boli viac biele ako ružové. Myslím že polovicu času, ktoré tam to dievčatko strávilo strávilo na zemi, teda skôr na ľade. Ale to nevravím aby som ju nejak zhadzoval. Práve naopak korčuľovala už celkom dobre, no na úkor rýchlosti, jej korčuľovanie sprevádzalo množstvo pádov. Priebežne som ju sledoval a len som sa divil. Po každučkom páde vstala, zasmiala sa a korčuľovala ďalej akoby sa nič nestalo. Neviem koľkí ľudia, ktorých poznám by takto dobre niesli takéo množstvo pádov. Ja osobne by som to po oveľa oveľa menšom počte pádov vzdal a šiel domov.

A tak som sa musel zamyslieť nielen nad tým ako znášam pády na ľade a akú mám trpezlivosť keď sa mi nedarí nejaká maličkosť. Musel som sa zamyslieť nad tým akú mám vytrvalosť s dôležitými vecmi, ktoré robím. Ako dokážem znášať svoje osobné prehry a ako sa dokážem vyrovnávať so všetkým čo ma v živote stretáva.

A druhá vec, ktorá ma v tejto súvislosti napadla, je to akú nesmiernu trpezlivosť má so mnou Boh keď stále padám a nedokážem sa udržať na Jeho cestách.

Tak si prajem aby som sa učil vytrvalosti a dokázal dokončiť čo začnem a vytrvať v tom na čo sa dám.

Pár slov

Teplo

domova, či ľudské

Svetlo

sveta a či svetské

Zem

je náš domov a či cudzina

Domov

je dom či kde je rodina

Rodina

je v strachu a či v bezpečí

Strach

je nádej a či istota

Nádej

mám v Bohu veď on je láska

a Láska 

dáva všetko čo len treba.

Ponovoročný...

Začal nový kalendárny rok. Ako to už tak býva veľa ľudí si nájde čas na na rôzne bilancovanie či hodnotenie vlastného života. Každý rok nosí zmeny. Ja sa väčšinou zamýšľam na prelomoch školských rokov. No veď som ešte študent. Jediné kde dochádza k zmene je to, že si už tradične v kostole vytiahnem nové heslo na nový rok. Je to zvláštne, že naša cirkev si obľúbila koniec kalendárneho roka. Máme predsa aj rok cirkevný, ktorý nám začína a končí, alebo teda opačne končí a začína so začiatkom adventu. No ale o tom nechcem písať.
Tento rok som si vytiahol veršík upierajúci svoj zrak do budúcna. A budúcnosť aj keď neistá je na začiatku tohoto roka hlavnou témou v našej spoločnosti ako to tak mám možnosť v médiách sledovať. Všetci a aj vedci hádajú aké bude počasie, po tak teplom a na niektorých miestach aj katastrofickom začiatku roka. Politici, ekonómovia a viac, či menej odborný novinári sa snažia odhadnúť kam pôjde svetová a hlavne európska ekonomika, tunajší, či už českí alebo aj slovenskí občania sa so strachom v očiach pozerajú do sídla vlád a očakávajú, ktorý z množstva medializovaných škandálov a pseudoškandálov vládnu koalíciu definitívne rozháda a krehká skorostabilita sa z našich štátov definitívne vytratí. To je pár otázok známych skoro každému. V osobnom živote si kladiem tiež viacero otázok do budúcna, no nesnažím sa tipovať odpovede. Tie, rovnako ako odpovede na otázky verejného života, má len Jeden. A verím, že aj keď nie je nič isté a to čo sa istým zdá sa často zrúti ako domček z kariet, Boh sa o nás postará a bude tu s nami. Minulý rok bol na zmeny bohatý. Tento rok bude asi trochu chudobnejší, no každopádne o zmeny nebude núdza. Veď život bez zmien by nebol tak zaujímavý. A tak s dôverou v Božiu pomoc sa dívam vpred do najbližších dní a teším sa na všetko to pekné čo pre mňa pripravil.

No a pre tých, ktorí to vydržali až sem pridávam spomínané heslo z Biblie na tento rok:

"Dej mi poznat svoje cesty, Hospodine, uč mě chodit po svých stezkách"

                                                                                            Žalm 25,4