Dnes som mal možnosť skúsiť aké je to hovoriť pred prázdnymi stoličkami (no nie celkom, spolu s ďalšími čo sa podieľali na zorganizovaní bohoslužby a hlavne prenosu na internet nás bolo 7). Skúsenosť to bola neobvyklá a pre mňa nie úplne príjemná. Verím, že nepotrvá dlho a budeme môcť opäť modlitebne, kostoly a ďalšie miestnosti, kde sa pravidelne schádzame, zaplniť.
Tentokrát som mal tú česť sa zamýšľať pre Litomyšlské spoločenstvo nad úryvkom z Jeremiáša zo 14. kapitoly s podtitulom: Reakcia na Božie súdy podľa pripravených materiálov v rámci akcie 40 dní s Biblí. Text a celá kniha Jeremiášovho proroctva je podľa mňa aktuálna aj v tejto dobe, keď žijeme v izolácii, karanténe, či inom provizóriu.
Rád by som sa podelil o to čo boli podľa mňa 3 najzásadnejšie myšlienky celého kázania ale aj mojej pípravy a čo si ja odnesiem do ďalších dní:
- Pochybnosti o Bohu a našom kresťanskom živote sa objavia. Slovami Vladimíra Holana "...co je bez chvění není pevné." No tieto pochybnosti nás majú priviesť naspäť k Bohu, k pokániu a k túžbe po zmierení.
- Nie je vždy rozumné pátrať prečo sa veci okolo nás dejú, ale dôležitejšie je hľadať ako osvedčíme našu vieru a v čom nám i tieto zložité situácie pomôžu.
- Posledné je to, že aj keď žijeme v čase milosti príde nakoniec Boží súd a jediná cesta k záchrane je skrze Ježiša Krista. Vedomie posledného súdu nad neveriacimi je pre mňa určitým pripomenutím potreby šíriť ďalej Božie slovo, a teda potreby misie tam, kde ma Boh posiela. A aj keď sa môžeme cítiť neistí a slabí môžeme byť rovnako ako bol Jeremiáš nástrojom Božieho diela a spolu s ním prijmime vyslanie od Boha. Veď navyše oproti Jeremiášovi máme tú výhodu, že zatiaľ čo on niesol zlé správy, my nesieme dobré správy o záchrane a vyslobodení (Jr 1,7-8):
Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem,
a hlásaj všetko, čo ti rozkážem!
Neboj sa ich, lebo ja som s tebou,
aby som ťa vyslobodil
- znie výrok Hospodinov.
