Život

Krehká čaša z priezračného skla
Kotúľa sa po ceste.
Tŕpne pohľad môj, nevidím, nechcem.
Cesta zrazu končí, a čašu čaká pád.
Kam padne? Kde skončí?
Nedívam sa, nemôžem, nevládzem.
Čaša plná vody tam hore na začiatku.
Črepy plné sĺz nájdeme na konci.

Čo je teda život?
Tá krehká čaša snáď?
Tak jemný a krásny je tiež?
Áno je. Je sťa sklo. Sťa motýlie krídla
Začína, chvíľku len a hneď končí. Tá výhra?
Slzy či nádej má jeden vtedy mať?

Krásny ako slnko na obzore,
Divoký ako morské vlny,
Prirodzený a samozrejmý.
Áno i drsný ako horské počasie
Utrpenie i úsmev i to nám prinesie
Pozemský i večný,
končiaci aj nekonečný. 
jednoducho život.

Kto ho dá? 
Len Jeden!
Kto vezme?
Tiež Jeden!
A som rád, že môžem
Žiť s Ním až raz zomriem.

A čo viac? Nič, veď sám život naučí…
Čím bol, čím je a čím bude chcieť raz byť.