A tak pekný bol. Plný optimizmu a radosti. Kiež by sa toto dalo povedať o každom dni nášho života.
Ale poďme pekne po poriadku. Z rána som vstal do práce. Vstávanie do práce, aj keď to nie je veľmi z rána, ale až okolo ôsmej, je pre mňa vždy vnútorným bojom. Nie že by som svoju prácu nenávidel, ale nie je to pre mňa aktivita na ktorú by som sa tak tešil, že by som kvôli nej vyliezol i z postele a ešte k tomu s predstihom. Po ľahkých raňajkách nasledoval každodenný skoro beh na zastávku autobusu, odkiaľ je to už len okolo desiatich minút jazdy.
No a samozrejme práca. To vám zas bolo. Z rána nič moc. Vedúci sa zas radili, čo s nami bude. Nedozvedeli sme sa nič nového, akurát, že budeme musieť do práce častejšie. Asi nás tam majú veľmi radi. A po obede konečne dorazil tovar. Poviem Vám to je zábava. Niekoľko desiatok no možno i stoviek svetiel. Chvíľku trvá kým sa v tom jeden zorientuje. A tak ubehlo popoludnie a o šiestej som túto príjemnú zábavu nechal aj pre kolegyne na zajtra a išiel som domov.
Blbosť! Domov som nešiel. Išiel som do jednej peknej kaviarne, kde sa už určitú dobu zabávali moji bývalí spolužiaci. Väčšinu z nich som nevidel zhruba pol roka. A tak to bol veľmi príjemný zážitok. Vidieť znovu známe tváre medikov zaberajúcich naplno v škole, s vlastným humorom, ktorý naozaj iná skupina ľudí nemôže, a myslím si, že ani nechce pochopiť. Zaujímavé bolo, že mi prišlo ako včera, keď sme sa na konci minuloročného jarného semestru lúčili a priali si veľa šťastia na skúškach. Spomínať na nedávnu, ale zároveň tak vzdialenú minulosť. Dva roky sa na človeku odrazia, či to chce alebo nie. A mňa poznačili. Viem to, ale neviem v čom. Ja ten vývoj nedokážem pozorovať. Pre mňa plynulé zmeny splývajú a stávajú sa súčasťou života. Ale zmena je život. Cítim, že ma zmenila práca. Ale tento zlom bol náhly a zaskočil ma. A tak teraz pracujem a spomínam na to aké to bolo uplynulé roky na škole. Bolo to skvelé a teším sa keď zas budem študent a budem pracovať namiesto rukami hlavou. Nie že by som bol lenivý, ale pracovať hlavou ma baví viacej.
A teraz je večer. Riešim s kamarátom všetko a nič zároveň a popri tom píšuc tento článok na blog pozerám videa mojej obľúbenej hudby na Youtube. A týmto zdravím všetkých čo túto zmes myšlienok dokázali dočítať až sem a ďalej vás už nebudem trápiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára