10. 1. 2010

ARCHÍV - Večerná chvíľka poézie z 2.10.2008

Áno dobre čítate. Pre dnešok som zmenil trochu štýl...cestou autobusom som zachytil moje myšlienky vo forme, tak trochu, veršovanej. A tak aj keď to nebude autorské čítanie a bude sa vám to páčiť, len do toho čítajte či prednášajte.


Láska je pieseň, čo poteší srdiečko.
Pieseň tak ľúbezná, sťa letné slniečko.
Pieseň čo nám mladým znie veru každý deň,
V srdciach i v mysliach, dar to je Boží len.


Keby tu lásky viac nebolo na zemi,
stratím i nádej, že je niekto na nebi.
To však je nemožné, veď Boh je nad nami,
ľúbi nás viac, než dokážeme silami.


A túto lásku dať ďaleko v šíri kraj!
To príkaz, ktorý mi plniť je radosť aj.
Trpieť viac nemôžem ľúbim a lásku mám,
najväčšiu od Boha, k Bohu a k ľuďom vraj.


Na seba zabudnúť, nechať sa láskou viesť
nikdy neublížiť a k druhým s láskou riecť:
Ľúbim Ťa tak, ako Boh nás to učí vždy!
To je môj veľký sen, snáď bude splnený.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára