V druhej kapitole listu Galatským apoštol Pavel píše o svojej ceste do Jeruzalema v spoločnosti Tita Barnabáša a podľa všetkého ešte aj iných bratov. Tu sa zúčastnili na Jeruzalemskom koncile (Sktuky apoštolov 15. kapitola) kde sa prejednávali otázky evanjelia hlásaného Pavlom a evanjelia „Petrovho“ a v konečnom dôsledku sa zhodli na tom, že napriek inému podaniu je to to isté a nie je dôvod na „Pavlovom“ evanjeliu nič meniť.
Dôležité je sa pozrieť čo vlastne Pavla motivovalo ísť do Jeruzalema. Išiel tam preto lebo ho tam Pán poslal (povolal). Nie preto že by sa bola pripravovala nejaká konferencia a zbor v antiochii by ho tam vyslal aby rozprával o tom čo prežívajú a čo je u nich nového. Ale preto, že Pán mal s ním plán aj pre túto situáciu a aj v tejto situácii sa Pavel podriadil plne Pánovi a v presvedčení o tom že slúži Pánovi na 100% šiel do Jeruzalema nie s tým aby sa s niekým povadil alebo s cieľom niekoho ponížiť, ale išiel tam aby sa veci dali do poriadku a samozrejme aj vysvetliť to, čo mu Pán zjavil a prečo nenúti pohanov najprv konvertovať na židovskú vieru a až potom by sa mohli stať kresťanmi.
Pre mňa osobne je zaujímavé to, že Pavel nerobil hneď z toho škandál, ale v úzkom kruhu ľudí apoštolom predostrel tzv. Svoje evanjelium. Možno zarážajúce je to, že tam píše aby nebolo jeho doterajšie a aj to ďalšie úsilie zbytočné. Naoko to znie tak ako keby nebol presvedčený o tom, že to čo hlása je pravdivé. Som ale opačného názoru. Pavel by nezvestoval niečo o čom by nebol presvedčený, že je od Pána. Išlo skôr o to aby niekto falošným učením o obriezke a židovstve nezviedol na scestie tých, ktorí vďaka jeho práci dovtedy uverili z pohanov. A preto potreboval požehnanie od vážených a uznávaných vedúcich cirkvi, ktorí boli autoritami (a verím že isú autoritami) pre celý kresťanský svet.
Po dlhom dohadovaní prišli k záveru, že Pavel je apoštol, že hlása evanjelium Ježiša Krista a aj to, že k jeho evanjeliu nie je nič treba pridávať. Len mu pripomínajú niektoré veci, ktoré už podľa vlastných slov sa snaží napĺňať. Vyslali ho s požehnaním a vzájomnú dohodu potvrdili stiskom ruky. V tom čase bolo podanie si rúk pravdepodobne dôležitým aktom pri dohodách a zmluvách a keď si niekto na niečo podal s druhým ruku už to nešlo len tak zrušiť a Pavel to zdôrazňuje. Pavel, znalý zákona a Žid ktorý predtým prenasledoval kresťanov je vyslaný vedúcimi cirkvi medzi pohanov, kde slúži a pracuje. Samozejme, keď Pavel prechádzal pomedzi Židov aj tam zvestoval evanjelium a Židia mu veľmi ležali na srdci, ale jeho poslanie, ktoré dostal od Pána a potvrdili mu ho aj ľudia bolo slúžiť pohanom.
A čo toto pre nás znamená do našich životov?
Využijem záver od Johna Stotta, ktorý ho rozdelil do dvoch odsekov:
Pravda Evanjelia Je Jedna A Nemení Sa
Pre nás v súčasnej dobe by to asi nemal byť problém akceptovať, že všetci apoštolovia (Ján Peter Pavel...) hlásajú jedno a to isté evanjelium. Napriek tomu aj v súčasnej dobe sa nájdu niektorí, ktorí sa vyjadrujú o viacerých evanjeliách. Prečo je tomu tak? Môže to byť spôsobené iným štýlom písania, alebo tiež dôrazom na iné veci, ktoré sú spôsobené prostredím a ľuďmi, ktorým evanjelium zvestovali. A tak citujúc 1. list ap. Pavla Korintanom:15,11 Preto či ja či oni tak kážeme a tak ste uverili. Tak je tomu dnes a tak tomu bolo i za čias apoštolovol. Napriek tomu, že evanjelium môže a podľa mňa aj má byť podávané rôznym spôsobom so zreteľom na poslucháčov aby to mohli pochopiť, stále máme len jedno jediné evanjelium a neexistuje žiadna prijateľná alternatíva.
Pravda evanjelia musí byť zachovaná
Toto je druhý princíp nášho odseku. Pavel bol rozhodnutý priamo odporovať judaistom (falošným bratom) vtedy keď bola pravda evanjelia ohrozená.
A Martin Luther o tom píše: „Záverom všetkého je, že si nechámevziať svoj majetok, meno, život a všetko, čo máme, nestrpíme však aby nám vzali evanjelium, našu vieru, Ježiša Krista. A nech je zlorečená taká pokora, ktorá sa ponižuje a poddáva. V tom nech je každý kresťan neústupný, inak zaprie Krista.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára