13. 1. 2010

Ďalší deň za nami.

Čo myslíte bol niečím výnimočný? No ani veľmi nie. Ráno sa mi nechcelo vstávať učil som sa a robil popri tom mnoho rôznych zmyslov i nezmyslov.
No vyberieme pár zaujímavých udalostí. Asi nie zaujímavosti zo spoločenského diania. Aj keď vývoj na Slovensku pokračuje zaujímavým smerom. Trochu sa to tam ukľudnilo, no začala opäť séria vzájomného obviňovania a osočovania. Veď ako inak by to mohlo fungovať... Voľby do NR SR sa nám blížia a každý politik si musí prihriať svoju polievočku aby mohol aspoň skúsiť prevalcovať konkurenciu. A tak premiér nakoniec ustúpil vodičom kamiónov a dopravcom a spraví čo chcú. Bombový "útok" na Írsko bude mať dohru v parlamentnom výbore, ktorého názov si už nepamätám (asi brannobezpečnostný alebo niečo podobné), aj vďaka koaličnému členovi tohoto výboru a médiá naďalej kritizujú dianie v STV ako verejnoprávnom médiu nadržiavajúcemu vládnej moci. No ale už som odbočil dosť ďaleko do diania na Slovensku, ktoré ide zároveň i trochu mimo mňa. Vráťme sa k tomu, čo je mi bližšie a čo som priamo prežil.
Zastavím sa pri tom, že dnešný deň vyšiel dlhoočakávaný nový diel The Big Bang Theory. Je to vtipné ako sa môže človek tešiť na takú maličkosť a ako to môže potešiť pustiť si k raňajkám jeden diel svojho obľúbeného seriálu. Musím povedať stálo to za to. Naozaj deň začal dobre, no rozbehnúť sa do učenia sa mi nechcelo hneď takto z rána a tak som najprv prešiel ponuku brigád na IS-e. Veľa zaujímavého som tam nenašiel. Avšak dve ponuky naozaj stály za to a tak som im poslal svoj životopis. Uvidíme, či sa náhodou nepošťastí a napriek nie úplne splňujúcim požiadavkám sa mi náhodou neozvú. Byť tak v treťom ročníku, mal by som šancu dostať sa cez leto do CERNU a podieľať sa na nejakom zaujímavom výskume. A dokonca aj na tú prácu chcú od 3. ročníka bakalárskeho programu fyziky. Ale tak za pokus to stojí. Teraz je to už len v rukách Božích.
No a po love na brigády som sa konečne pustil do učenia. Šlo to celkom dobre. Prešiel som si pár príkladov zopakoval pár prednášok. To všetko na štvrtkovú skúšku. A už som myslel, že pôjdem spať, keď ma ešte napadlo sa pozrieť, kedy mám zajtra to kolokvium. Ešteže som sa pozrel inak by som tvrdol v Kampuse na druhej strane mesta už od ôsmej ráno a kolokvium ma čaká až o 10. To znamená dve veci: 1. Vyspím sa; 2. Nebudem sa musieť tlačiť v beznádejne plnom trolejbuse.
A nakoniec mi dovoľte v myšlienkach prejsť k mojej najjedinečnejšej princezničke. Pred dnešným dňom sme sa celých trinásť dní vídali vždy aspoň na krátku chvíľu. No dnes nie. A bolo mi smutno. Stále mi je smutno. Niekto by povedal, že som si konečne mohol oddýchnuť, no tak to nie je. Je to to najlepšie a najroztomilejšie stvorenie aké poznám. Mám ju rád a každý okamžik, ktorý som bez nej je pre mňa náročný. Možno si poviete, že som blázon. Áno som do nej blázon už skoro jeden a trištvrte roka. A mám pocit, že stále viac a viac. Každý deň ďakujem Bohu za to, že napriek všetkému náš vzťah tak krásne funguje. A ďakujem i Tebe Kačenko.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára