Navzdory nepriazni počasia sme sa dnes vybrali na malú prechádzku Maríánskym údolím, ktoré začína presne tam kde končí Brno. A to na konečnej zasávke autobusu číslo 45. A práve tam sme si dali oficiálny zraz o tretej hodine po obede.
Napriek nie príliš dlho ohlasovaniu „výletu“, sa predsalen niekto chytil a namiesto sólovej prechádzky v daždi so slúchatkami v ušiach sa nás zišla skupina štyroch ľudí, ktorí sme sa nebáli dažďa či zimy a vykročili sme smerom do údolia len malú chvíľu po pätnástej hodine. Vykročili sme síce rezky, no stíhali sme popri tom ešte aj rozprávať, zabávať sa a aj sa navzajom doberať. Veď kresťanskej mládeži k tomu, aby bola veselá, ba dalo by sa povedať, že až šialená, netreba žiadne prídavné látky a baví sa už len tým, že sa zíde pár ľudí, ktorých spája jedno a to viera v Pána Ježiša Krista. Pôvodný plán bol taký, že ak nás už počasie nebude baviť tak zalezieme do nejakej viac či menej slušnej „hospůdky“ a dáme si niečo dobré. K „hospůdke“ sme síce došli, ale aj napriek miernemu mrholeniu sme sa nikam nezašili. Veď predsa nie sme z cukru a trochu vlhkosti nám nezaškodí. To sme ale boli ešte krásne čistý. Vďaka predvídavosti slečien ktoré nám robili veľmi príjemnú spoločnosť sme si dokonca mohli dať aj malé občerstvenie a vyraziť na ďalšie putovanie. Za cestu ktorú sme zvolili by nás naše maminky určite nepochválili (a zvyšných troch členov výpravy určite nepochválili). Došli sme ale zdárne až na zastávku autobusu aj keď po kolená špinavý od blata ale spokojní a nadšení (teda aspoň pokiaľ môžem posúdiť).
A to bola naša „výprava“ do Mariánskeho údolia. Tým ktorí boli (Hanďula, Alík a Quapka) môžem len poďakovať za príjemne strávený čas. Ďakujem. No a tým čo neboli len odkázať, že môžu ľutovať a nabudúce sa musia určite pridať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára