Jedna kamarátka mi na icq napísala:
„Celý deň sa dokážeš rozprávať o Bohu, ešte ťa to neunavuje? No jasné že nie. No každý sa baví o niečom inom, uchyláci by stále hovorili o sexe a ty o Bohu.“
A čo ja na to? No neunavuje ma to. Je to pre mňa radosť a je to môj život baviť sa stále o Ňom veď toľko pre mňa urobil, že sa to nedá ani slovami opísať. Ale čo keď to náhodou unavuje ľudí vôkol mňa? Predsalen nie každému robí dobre počúvať nasládlé kresťanské rečičky. Tak som si zoskenoval v hlave, ako vyzerajú moje každodenné rozhovory. Niekedy sa dokážem baviť s ľuďmi o čomkoľvek, ale keď sa bavím s niekým dlhšiu dobu sám určite na to príde, že zmením tému. Občas to je prirodzené a podvedomé no občas násilné a vedomé. Neobťažuje to moje okolie? No zatiaľ mi za to nikto nevynadal. Ale ktovie čo bude ďalej. Možno vďaka tomu stratím priateľa, ale aj tak Pan Ježiš je môj najlepší priateľ a on stojí za množstvo priateľov tu na zemi. Sice ma neobjíme ale aj tak môžem cítiť Jeho lásku ku mne.
Už žalmisti v dobe pred Kristom píšu, že Boha budú oslavovať celým dňom a po všetky dni. Je to úžasné že za tisícky rokov to Boží ľud ešte stále neprešlo. Zapalení pre Pána a správne na ňom závislí. To je to k čomu nás Pán volá a čo má byť pre nás na každodennom poriadku. To čo žijeme a čomu venujeme čas. Tak všetci kresťania otravujme ostatným život svojimi rečami o Pánovi a na dôkaz toho to čo vravíme i žime a buďme živými príkladmi toho aký jePán úžasný a akú milosť nám dal, že môžeme žiť a môžme ho oslavovať v každej sekunde nášho života.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára