A teraz sa mi každý čitateľ smeje aký som závislý. A asi má i pravdu. Dva dni bez počítača a hlavne bez internetu je pre mňa v súčasnej dobe dosť dlhá doba, aj keď to ešte stále nepovažujem za tragédiu. Tak teraz som také dva dni zažil. A skúsim priblížiť cteným čitateľom ako k tomu došlo a ako som to prežil.
Pred určitým časom, neviem presne kedy to bolo sme sa s kamarátkou bavili na ICQ o nejakých filmoch a dostali sme sa k filmu, ktorý mám niekde v počítači. No a samozrejme zvedavá kamarátka skúsila či som naozaj tak závislý na mojom miláčikovi Sofoniášovi (tak som nazval môj notebook) a spýtala sa či by som jej ten film mohol požičať, Samozrejme, keďže nemá na priváte počítač, tak aj s počítačom. A ja na to v návale ochoty som povedal, že niekedy samozrejme. A to niekedy prišlo teraz vo štvrtok večer. Boli sme posedieť v hospode a či už to bolo únavou alebo pivom ktoré bolo vo mne tak som bez problémov pristal na to, že do nedele bude môcť používať môj notebook.
A tak sme došli ku mne na privát zbalili notebook a bol som bez notebooku. To znamenalo, že som mohol ísť hneď spať. A aj som šiel. Ale aj tak už sa blížilo k jednej hodine rannej. Na druhý deň som bol celý deň v práci a notebook mi k životu nechýbal. Takže prvý deň bol bezproblémový. V sobotu ráno som vstal a nezvykle som nešiel pustiť hudbu s počítača. Pekne som si dal sprchu šiel nakúpiť navaril si obed a upratal a boli dve hodiny popoludní. Na chvíľku som si oddýchol a potom čo s časom. Asi na hodinku som si sadol k spolubývajúceho počítaču a pohral sa trochu s videami a samozrejme prezrel novinky na nete. a potom už bol večer...
Naozaj som ten deň strávil užitočne. Je pravda, že večer som okupoval ešte chvíľku Honzov notebook pri chatovaní, ale aj tak toľko vecí, čo som za ten deň stihol som už dávno nestihol. Myslím, že takéto dni bez počítača by som si mal občas zopakovať. Takže Mášo ak zas niekedy budeš mať chuť na filmový víkend daj vedieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára