Cez víkend som bol na poslednom zo štyroch víkendov "Studny". Studna je škola vedúcich mládeží organizovaná Odborom mládeže Cirkvi Bratskej v Českej republike. A konkrétne tieto víkendy sa uskutočnili v malebnom mestečku, v Litomyšli.
A o čo vlastne išlo? Ako prebieha taká škola vedúcich? Možno vám môj článok pomôže aspoň trochu nahliadnuť, čo sme tam vlastne robili.
Ako teda prebieha školenie mladých kresťanov, ktorí majú záujem slúžiť iným a hlavne Bohu? Asi tak ako všetky iné školenia. Múdrejší a hlavne skúsenejší ľudia sa snažia do viac, či menej chápavých hláv natlačiť niečo, čo by si študenti mali odniesť. Samozrejme nie vždy sa to darí, niekedy človek na prednáške či seminári zaspí a potom je snaha vyučujúceho naozaj zbytočná. No na tomto školení sa mi to našťastie nepodarilo. Pri všetkých aktivitách som bol v totálne bdelom stave a naozaj dosť postrehov som mohol vstrebať a budem ich môcť časom aplikovať do praxe. A teraz spravím taký stručný prierez dianím práve tohto posledného víkendu. A to práve preto, lebo sa naň pamätám najlepšie.
Začali sme tradične večerou. Vzhľadom na rôznu vzdialenosť prichádzajúcich to bolo výhodné a prvá prednáška nebola prerušovaná hlasným (niekedy menej hlasným) škvŕkaním v bruchu. Ale tentokrát očakávané vyučovanie hneď v prvý večer nenastalo. Potom ako sme nafasovali študijné materiály a zasadli do auditória, nás náš šéf prekvapil malou aktivitou. Podstata tejto aktivity bola tá, že sme si mali vyskúšať evanjelizáciu v praxi. Po trojiciach či väčších skupinkách sme vyšli do ulíc večernej Litomyšle a pýtali sa ľudí, či vôbec vedia, čo je to náboženstvo, aký majú názor na cirkev a či "poznajú" Ježiša. Jediný zádrhel prečo nám ľudia odmietali odpovedať na naše zvedavé otázky bol v tom, že sme si ich chceli pri tom kamerovať a s tým už nie každý súhlasí. Napriek tomu sme ale zozbierali dostatok materiálu, ktorý sme si mohli následne pustiť na projektore a smiať sa sami sebe a zamyslieť sa nad tým aké je to smutné, že ľudia nevedia o kresťanstve nič. A kto za to môže? No predsa my, kresťania. Na ďalší program už nejak neprišlo a tak nastal čas na voľnú zábavu. To sme zvládali úspešne až do neskorej noci. A bol večer a bolo ráno. A nastal ďalší deň. A hneď z rána nastal čas niečo sa naučiť. Brat z apoštolskej cirkvi nám porozprával svoje skúsenosti s evanjelizáciou. Naozaj bolo na ňom vidieť, že službou pre Boha žije a my sme si z toho mohli naozaj dosť odniesť. Po obede a krátkom čase na oddych nastal čas testovania, čo sme sa naučili na predošlých víkendoch. Loviť tak hlboko v pamäti nebolo až tak náročné ako som predpokladal a test som ako väčšina ostatných napísal už na prvý pokus. A po ďalšom vyučovaní tentokrát na tému učeníctvo, ktorá bola rozdelená do dvoch blokov (sobota večer a nedeľa ráno) som mohol dostať diplom, že som toto školenie absolvoval. A tak po nedeľnom obede nastal čas lúčenia. To ako srdečne sme sa lúčili záležalo koľko sme sa spolu navzájom bavili, no musím povedať, že všetkých ľudí, ktorých som tam spoznal budem ešte istú dobu nosiť v srdci a spomínať na nich v dobrom.
A tak sa chcem aj týmto spôsobom poďakovať tým, ktorí pre nás túto sériu víkendov pripravili. Ďakujem veľmi pekne. Nech Vám Pán i naďalej žehná.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára