Pár mesiacov som tu nič nenapísal. A prečo? Neviem. Nemal som proste náladu písať. A popri tom za posledné štyri či päť mesiacov som zažil toľko skvelého o čom by sa dalo písať. Ale nálada znova prišla. A teraz mám chuť napísať samé krásne veci o tom, čo žijem a čo prežívam.
Najhorúcejšou novinkou je, že som znovu študent. Je to náročné. Konfrontácia so stredoškolskou matematikou po dlhých troch rokoch je naozaj náročná. Kým som ešte mal šajnu, čo je sinus, či cosinus tak teraz som zistil, že to šajna nebola. Využiť tie náznaky, čo som si zapamätal v príkladoch, ktoré nám zadali je fakt náročné. Ale nevadí to. Nikto učený z neba nespadol a my smrteľníci zabúdame. Zabúdame viac, ako by sme chceli. A tak to znovu natlačím do hlavy. Znovu sa zahĺbim do matematiky, fyziky, biológie, či chémie. Bude to skvelé a aj napriek prvým šokujúcim skúsenostiam sa na to teším. Som zvedavý, čo som zas zabudol, čo sa budem musieť učiť odznova a čo si vlastne pamätám.
Ale viete, čo je na tom úplne najskvelejšie? To, že mám niekoho, s kým sa týmito chvíľami budem predierať. Niekoho, kto mi dá pocit, že to stojí za to. Mám moju princeznú. Tú, s ktorou mi je tak fajn, že som nepotreboval písať výlevy mojich pocitov. Tú, ktorá spôsobuje, že chcem byť ešte lepším. Tú, o ktorej viem, že bude navždy so mnou. Moju Katku. A aj keby škola nebola ľahká s ňou bude život prenádherný. A za to nemôžem inak ako chváliť môjho Nebeského Otecka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára